Cirkevný zbor ECAV na Slovensku v Michalovciach

Blahoslavenstvá

Martin Luther

Kázanie na 27. nedeľu po Svätej Trojici

Keď Ježiš videl zástupy, vystúpil na vrch a keď si sadol, pristúpili k Nemu Jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich: Blahoslavení chudobní v duchu,
lebo ich je kráľovstvo nebeské.
Blahoslavení žalostiaci,
lebo oni potešenia dôjdu.
Blahoslavení krotkí,
lebo oni dedičmi zeme budú.
Blahoslavení, ktorí lačnia a žíznia po spravodlivosti,
Lebo oni nasýtení budú.
Blahoslavení milosrdní,
lebo oni milosrdenstva dôjdu.
Blahoslavení čistého srdca,
lebo oni Boha uvidia.
Blahoslavení, ktorí tvoria pokoj,
lebo synmi Božími oni budú sa menovať.
Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť,
lebo ich je kráľovstvo nebeské.
Blahoslavení ste, keď vás hanobia a prenasledujú a luhajú na vás všetko zlé pre mňa, radujte a veseľte sa, pretože vaša odplata hojná je v nebesiach, veď tak prenasledovali prorokov, ktorí boli pred vami.
Evanjelium podľa Matúša 5, 1-12

Toto evanjeliu bolo vykladané v pápežstve na deň Všetkých svätých. A nebolo to zle myslené, len keby mu boli dobre porozumeli a vzťahovali ho na živých svätých, totiž na pravých kresťanov tu, na zemi. Lebo toto je obsah tohto evanjelia, že nám v ňom náš drahý Kristus Pán predstavuje svojich učeníkov i to, ako sa im v tomto svete bude vodiť i v čo majú dúfať. Toto učenie sa nevzťahuje na mŕtvych svätých, ale je pre nás všetkých, ktorí sme ešte tu, na zemi, a máme pred sebou nádej blahoslaveného večného života, aby sme sa učili, ako sa správať, na čo pamätať a čím sa potešovať. Zvlášť sa máme sústrediť na slovo, ktoré hovorí, že učeníci si prisadli k Pánovi Ježišovi a On sa s nimi rozprával. Ako Lukáš obzvlášť prízvukuje: “Vtedy pozdvihol oči na učeníkov a hovoril: Blahoslavení chudobní, lebo…“. Kto teda počuje toto evanjelium, nech sa tu učí, ak chce byť Kristovým učeníkom, akú má mať myseľ, ako sa má správať a čím sa potešovať.

Matúš podáva osem rozličných vlastností, ktoré majú mať všetci kresťania, ktorí chcú byť pravými Kristovými učeníkmi.

1. Blahoslavení chudobní v duchu

Prvou vlastnosťou je: Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je kráľovstvo nebeské. Tu nech nás nemýli, že Lukáš hovorí iba „blahoslavení chudobní“, Matúš dokladá „chudobní v duchu,“ lebo je to podľa významu to isté. A práve to, čo Kristus hovorí u Matúša 11,5: „a chudobným sa zvestuje evanjelium.“ A Pavel v Liste Korintským 1, 27 − 29: „… čo je svetu bláznivé, vyvolil si Boh, aby múdrych zahanbil, čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby mocných zahanbil, čo je svetu neurodzené a opovrhnuté, vyvolil si Boh, a čoho niet, vyvolil si Boh, aby zničil to, čo je, aby sa nikto nechválil pred Bohom.“ Tak hovorí Kristus aj v podobenstve o kráľovstve nebeskom, že tí, čo sa majú role, voly a starosti o hospodárstvo, nechcú prísť na večeru. Ale prichádzajú na ňu úbohí, chromí, slepí, akých stretáme na uliciach. Tiež prichádzajú tí, ktorí ležia pri cestách a medzi plotmi.

Lebo evanjelium je takým kázaním, o ktorom sa ľudia bohatí, múdri a mocní nazdávajú, že sa im netreba ním zaoberať, lebo aj tak majú dosť. A pretože evanjelium zo sebou prináša kríž a všelijaké nebezpečenstvo, nechcú svoj majetok vystaviť nebezpečenstvu, kvôli takému kázaniu. Oproti tomu úbohé stádočko, nemajúce iné potešenie na zemi, súc biedni, chudobní, opovržení, utrápení, a nešťastní, sa raduje, počujúc z evanjelia, že má milostivého Boha v nebesiach, hoci nič iné nemá. Tu sú tí chudobní, o ktorých hovorí Lukáš.

Ale vieme, že aj medzi chudobnými je veľa bezbožných, ničomných lotrov, ktorým sa preto zle povodí. Na slovo Božie nedbajú, sú ľahkomyseľní a vedú pohoršlivý život. Naopak, nájdu sa zámožní a bohatí ľudia, ktorí sú dobrí kresťania, radi počúvajú slovo Božie, vedú pobožný život a chudobným činia veľa dobrého. Preto Pán nezostane len pri výraze: “blahoslavení chudobní“, ale doloží „blahoslavení chudobní duchom“, lebo „ich je kráľovstvo nebeské“ – ako tu Kristus zreteľne svedčí.

Čo je to tá duchovná chudoba?

Veľmi dobre to môžeme poznať z protivnej strany a príkladu sveta, ktorý tak žije, že každý musí pochopiť, že je veľmi bohatý v duchu. Lebo tu panuje tá najväčšia ubezpečenosť, akoby sa nemali obávať nikoho, hoci žijú vo všelijakých hriechoch a hanbe. Ako to vidíme v evanjeliu na farizejoch, s ktorými sú v spore Ján a Kristus, lebo si myslia, že sú pobožní, majúci milostivého Boha, ktorému sedia v lone, atď.

Tí ľudia sú „bohatí duchom“, to jest myslia si, že všetkého majú dostatok a nepotrebujú milosť. Sú dobrej mysle, nič si nepripúšťajú k srdcu, podľa toho žijú, akoby mali opečiatkované listiny, že sú zmierení s Bohom a Boh s nimi. Preto sa nazdávajú, že sú blahoslavení. Ale vskutku sú naskrz nešťastníkmi, ktorí, ak sa neobrátia, nikdy nevojdú do kráľovstva nebeského.

Lebo do neba vojdú, hovorí Pán, chudobní v duchu. To znamená, tí, ktorí nie sú ubezpečení, ktorí majú pred očami Boha, nežijú ako svet, ale dávajú pozor na všetko svoje počínanie. To, čo zanedbali, porovnávajú so Slovom a pozorujú, že ich prirodzenosť je hriechom taká skazená, že pri nich nevidno pravej poslušnosti. Prv než sa nazdáme, už sme v hneve, v nenávisti, závisti, netrpezlivosti a všelijakej duchovnej neresti. Keď potom príde trest, ktorý trvá, tam sa až začneme ľutovať, sužovať a trápiť. A radi by sme mali milostivého Boha a boli zbavení aj hriechu a trestu.

Také srdce, ktoré pre svoje hriechy a prichádzajúci Boží súd nemá pokoja ani vo dne, ani v noci, je chudobné duchom, čiže duchovne chudobným srdcom, ktoré nemá mnoho radosti ani smiechu. Preto ho má svet za zlú, nešťastnú vec. A za blahoslavenú vec považuje to, kde nie je úzkosť ani pokušenie, kde je „mens soluta curis“ – myseľ zbavená starosti. Ale Kristus hovorí: mojimi učeníkmi budú ľudia, ktorí majú srdce úprimné, mdlé a plné bázne. Oni síce vedia, čo by mali robiť, ale im to nejde. Každodenne, áno, takmer každú hodinu a chvíľu deje sa nová neprávosť, keď ich diabol raz tu, raz tam privedie k pádu. „Neškodí to,“ hovorí Pán. Nech si je svet ubezpečený, chodiac, akoby nikdy vodu nezakalil. Ale vy, kresťania, choďte vo svojej mysli, akoby ste boli tí najväčší hriešnici. To je správne. Tak budete na pravej ceste do neba. Lebo kto svoje hriechy uzná, ten túži po milosti. Kto sa bojí smrti a pekla, ten sa bude radovať životu a nebu. Preto ste blahoslavení. Ale tí, čo ubezpečení chodia, sú nešťastníci.

Byť duchovne chudobným nie je nič iné, ako mať skrúšené srdce a prestrašeného ducha pre hriechy a prirodzenú krehkosť.

Tam chce Boh prebývať, ako hovorí Izaiáš: bude ho tešiť svojou milosťou, nedá mu zúfať v týchto úzkostiach. Ale dá zasvietiť Kristu Pánu v týchto srdciach skrze evanjelium, aby mali potešenie a radosť a zdedili nebeské kráľovstvo.

To je prvá vlastnosť kresťanov čiže pravých učeníkov Kristových, že sú duchovne chudobní. To znamená, že žijú v bázni Božej, nie sú ubezpečení, radi by boli pobožní, a predsa vidia, že im diabol a telo vždy stoja v ceste. To ich robí nesmelými, predesenými a malomyseľnými. Nedeste sa toho, hovorí Kristus. Nazdávate sa síce, že ste nešťastní ľudia, ktorí dňom i nocou musíte v srdci znášať túto biedu a trápenie. Ale verte mi, blahoslavení ste, vaše je kráľovstvo nebeské. Však tí druhí musia ísť do pekla, k satanovi, tí, ktorí tu žijú v ubezpečenosti ako dobytok a nechcú sa ani raz zamyslieť, ako je to s nimi u Boha, a že v posledný deň vydajú počet zo svojho konania i toho, čo zanedbali. Nie je to zlý znak, keď stojíš v bázni Božej, uznávaš svoje hriechy, chcel by si byť pobožný, smútiš pre svoj hriech a neposlušnosť, avšak si blahoslavený. Len sa varuj, aby si nezmýšľal ináč. Lebo tu stojí, že učeníci Kristovi sú ľudia, ktorí sú chudobní v duchu, to jest majú úzkostlivé a utrápené srdce pre svoje hriechy. Oproti tomu celý svet, hoci práve sa topí v hriechoch, chodí slobodne a ubezpečene a nič sa netrápi. To sú nešťastní ľudia.

To je prvá útecha a prvá vlastnosť učeníkov Kristových.