Cirkevný zbor ECAV na Slovensku v Michalovciach

„ Poďte ku mne všetci... “ Matúš 11, 28



Blahoslavený žalostiaci…


Martin Luther

Blahostavenstvá

Blahoslavení žalostiaci, lebo oni potešenia dôjdu.
Evanjelium podľa Matúša 5, 4

Druhá vlastnosť
Žalostiť tu neznamená ten bežný zvyk, že sa oblečieme do čierneho, keď niekto milý zomrel. Ale znamená to byť trpiacim, plakať, nariekať, zle sa mať pre nejaké zvláštne nešťastie na tele, majetku, na žene a deťoch a inom. Lebo tak to Lukáš zreteľne vykladá: “Blahoslavení ste, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať.“ To je druhá vlastnosť kresťanov, že majú srdce nielen skrúšené a plné bázne, ale vlhké oči, pretože ich postretávajú všelijaké nehody. Lebo diabol a svet tak nenávidia kresťanov, preto je nepravdepodobné, že by táto nenávisť mohla prejsť bez všelijakej škody. Tu diabol doráža morom a inými chorobami , inde ohňom a povodňou, rôznymi pliagami a pohromami. Tu vzbudí zlých ľudí, ktorí spôsobia škodu na tele i na majetku. Slovom, nikto nevie vypovedať, koľkými spôsobmi kresťanom škodí diabol a zlí ľudia. My sme však ľudia, majúci telo a krv, preto nie je možné, aby sme sa tomu smiali. Tak dlho nás trápia, sužujú a nútia, až nám oči zájdu slzami. Lebo už či je škoda na tele, alebo majetku, je bolestivá. Telo sa nezbaví svojej citlivosti.

Svet sa smeje, ale je nešťastný.
Svet tak usudzuje, že kresťania musia byť nešťastní ľudia, keď sa musia toľko sužovať a znášať muky. Svet zase blahoslaví tých, ktorí nemajú žiadne problémy, sú zdraví a silní, ktorým sa darí v podnikaní, ktorí majú všetkého hojnosť, radosť v žene, v deťoch, v čeľadí.

Ako to stojí v Žalme 144: „Nech sú synovia naši vo svojej mladosti ako pestované štepy a naše dcéry ako stĺpy, tesané v slohu chrámovom. Naše sypárne sú plné a vydávajú hojné zásoby. Naše ovce sa množia na tisíce, na desaťtisíce na našich stráňach. Náš dobytok nech je plodný. Nech nieto nehody ani hynutia, ani náreku na našich uliciach! Blahoslavený ľud, ktorému sa takto vedie. Tak sa to svetu veľmi páči, tak to chce mať, a keď je to inak, tak sa usilovne usiluje zabrániť tomu.“

Ale čo hovorí Kristus? Najprv praví učeníci Kristovi sa nebudú vždy smiať a radovať a nikdy plakať. Ale príde aj nešťastie a slzy sa im budú tlačiť do očí. Kto teda chce byť kresťan, nech sa ochotne pripraví na také nebezpečenstvo.

Zase, kto sa chce mať dobre, vždy sa smiať a byť veselý a neplakať, nech včas prestane byť kresťanom. Lebo kresťania majú plakať.

Ale varuj sa toho, že by si kvôli tomu považoval kresťanov za nešťastných ľudí.

„Blahoslavení – hovorí Kristus – žalostiaci.“ Ako to môže byť? Lebo veď kde sa zle vodí , kde plačeme a žalostíme, tam nemôže byť blahoslavenstvo. Blahoslavenstvo je radosť, a kde sa plače, tam nie je nič, iba žalosť. To je pravda, povie Kristus, ale len dočasu. Lebo s mojimi kresťanmi to bude tak ak plačú, lkajú a sú smutní, to nebude tak dlho, budú zase potešení.

Preto nehľaďme na prítomnosť. Kto chce správne posúdiť kresťanov a nekresťanov, ten nech pozerá do budúcnosti. Svet má síce radosť, ale je to nielen krátka a zlá radosť, ale skoro pominie a nasledovať po nej bude nekonečná žalosť. Čo teraz budeš súdiť o svete? Či ho budeš považovať za blahoslaveného pre jeho smiech a krátky tanec? Skutočne nie. Naopak, kresťania majú žalosť, plačú, zle sa im vodí. Ale pozri do budúcnosti, tam znie: Blahoslavení sú, lebo oni potešení budú“.

Vidíme to na Lazarovi a boháčovi. Boháča celý svet považoval za blahoslaveného muža, lebo mal všetkého hojnosť, čo si len srdce zažiadalo. Ale ako dlho to trvalo? Keď zomrel, nasledoval po tomto smiechu a radosti večný plač a žalosť. Naopak, Lazár tu „vzal svoje zlé veci“, ako hovorí Abrahám, veľmi zle sa mu vodilo. Ale potom zostal potešený naveky.

Tak usudzujme. Nie podľa prítomnosti, ale podľa budúcnosti. Tak sa pre nás stane kríž a žalosť maličkosťou a nebudeme sa považovať za nešťastných, ale blahoslavených. A budeme Bohu ďakovať za to, že nás tak otcovsky navštevuje a skrze časné trápenie nás upozorňuje na budúce večné potešenie. Naopak, ostatní, majúci všetkého dosť a bez trápenia, zabudnú na večné potešenie a sú skutočnými nešťastníkmi pri všetkom svojom majetku.

To je druhá vlastnosť učeníkov Kristových, že pre hriech, hnev a súd Boží majú nielen plačúce srdce, ale aj pre všelijaké telesné trápenie a protivenstvá aj mokré oči. Podľa týchto dvoch vlastností sa dajú kresťania dobre poznať.


Pripravil:
Mgr. Ján Meňky
evanjelický a. v. farár


Cirkevný zbor ECAV na Slovensku v Michalovciach, Masarykova 37, 071 01 Michalovce,
MJ © Všetky práva vyhradené.