Cirkevný zbor ECAV na Slovensku v Michalovciach

„ Poďte ku mne všetci... “ Matúš 11, 28



Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone


Martin Luther

Z kázne na 15. nedeľu po Svätej Trojici – 1520

Nikto nemôže slúžiť dvom pánom, lebo buďto jedného bude nenávidieť a druhého milovať alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť bohu aj mamone. Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť alebo piť, ani o telo, čím sa budete odievať. Či život nie je viac než odev? Pozrite vtákov nebeských: ani nesejú ani nežnú, ani nezhromažďujú do stodôl, a váš Otec nebeský ich živí. Či vy nie ste omnoho viac ako oni? A tým, že ste ustarostení, kto z vás môže predĺžiť svoj vek čo aj len o lakeť? A o odev prečo ste ustarostení?
Viďte poľné ľalie, ako rastú, nenamáhajú sa a nepradú, hovorím vám, ani Šalamún v celej svojej sláve neobliekal sa tak ako jedna z nich. Keď teda poľnú trávu, ktorá dnes je a zajtra ju pece hodia, Boh tak zaodieva, či nie skôr vás ľudia malej viery? Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: Čo budeme jesť? alebo: Čo budeme piť? alebo: Čím sa budeme odievať? Lebo všetko toto pohania hľadajú. Veď váš Otec nebeský vie, že toto všetko potrebujete. Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť, a všetko toto bude vám pridané. Nebuďte teda ustarostení o zajtrajší deň, lebo zajtrajší deň postará sa o seba. Dosť má deň svojho trápenia.

Evanjelium podľa Matúša 6, 24-34

Tento text obsahuje hojnosť evanjelia i dlhé kázanie proti lakomstvu, ktoré Pán Boh predovšetkým nenávidí, lebo niet hriechu, ktorý by viacej prekážal evanjeliu ako lakomstvo. A jednako vidíme, že sa v ňom topí celý svet, lebo každý, vo dne i v noci, iba o to má starosť, akoby sa uživil. A to obzvlášť lakomstvu dodáva sily, lebo nikto nie je spokojný s tým, čo mu Pán Boh dáva a žičí, ale každý chce mať viacej a snaží sa o viac. Komu dal Pán Boh dom, ten by chcel zámok, komu dal zámok, ten by chcel vežu, a tak čoraz viac. Nikto nie je spokojný, avšak každý chce čosi viacej. Inak, ak by nebolo lakomstva a pýchy, tak by každý mal dosť, ani by na svete nebolo takejto ustaranosti, hromadenia a zhonu.

Od takéhoto nekresťanského spôsobu chce nás odviesť Pán Ježiš svojim kázaním a preto tak stroho hovorí, hovoriac: Nikto nemôže slúžiť dvom pánom lebo buďto jedného bude mať v nenávisti a druhého milovať, alebo sa bude jedného pridŕžať a druhým pohrdne. Odtiaľ vidíš, ako má Pán Boh starosť o to, aby Jeho služba kvôli mamone neutrpela.

Pretože náš milý Pán Ježiš Kristus tak nekompromisne hovorí, že nemôžeme slúžiť Bohu i mamone, je potrebné porozumieť, čo to znamená „slúžiť Bohu.“ Zvyčajne znamená „slúžiť“ toľko ako „konať“, čo je nám prikázané. Kto hovorí, že slúži svojmu pánovi, ten vyznáva, že koná, čo mu pán prikázal. Hospodár a gazdiná nepotrebuje napomínať sluhov, aby jedli a pili – lebo to aj sami vedia – ale aby konali, čo je im prikázané. Zase sluha, ktorý je spurný a nedbá na rozkaz svojho pána, ale koná, čo mu iný prikáže, ten „istotne slúži dvom pánom.“

To isté potom musíme povedať o službe Bohu, že Bohu slúžiť znamená toľko, ako čakať na Jeho slovo a to usilovne a ochotne vykonať. Pán Boh od nás žiada, aby sme Krista Pána poslúchali a prijímali Jeho evanjelium. Toto je jediná, pravá i Pánovi príjemná služba Bohu, preto je nám dôrazne prikázaná. Okrem toho sú deti povinné ctiť si otca i matku svoju. Rodičia sú povinní živiť, vychovávať i cvičiť dietky svoje. Manželka je povinná milovať svojho muža a usilovať sa o poriadok v dome.

Muž je zase povinný vydržiavať, brániť, mať ju v úcte atď. Keď deti ctia svojich rodičov, vtedy týmto slúžia Bohu, ktorý im to prikázal činiť. Keď sluhovia a slúžky konajú usilovne, čo je im prikázané, vtedy slúžia nie len svojmu hospodárovi, ale tiež Pánu Bohu v nebesiach, lebo Jeho slovo a prikázanie to od nich vyžaduje – slovom v každom povolaní mohol by človek postupovať podľa Božieho príkazu i služby Bohu, keby sme dávali pozor na to, čo znamená „slúžiť Bohu.“

Lebo nie každý skutok je službou Bohu, ale iba ten, ktorý je prikázaný v Božom slove. Pred svetom sa to môže zdať veľkou vecou, že mních sa všetkého zrieka a vstupuje do kláštora, že ho tam čaká ťažký a surový život, pôsty, modlitby, bdenia atď. Zaiste sú to vážne skutky, ale pretože na také veci nie je prikázanie Božie, preto sa nehodí nazývať ich „služba Bohu.“ A zase, keď slúžka v dome varí, umýva, zametá a robí iné práce, – ale pretože Pán Boh tak konať prikazuje, tak zaiste takáto práca je „služba Bohu“, a viacej znamená ako všetka svätosť a tvrdý život mníchov a mníšok. Na tento nie je príkaz Boží, ale je príkaz, aby sme otca a matku svoju ctili a pri udržiavaní domácnosti boli úslužnými. Kto teda činí, čo Boh prikázal a zanecháva čo zakázal, tento opravdivo „slúži Bohu.“

Ó kiež by takejto služby bolo všade plno na zemi. Nie iba v kostole, ale tiež doma, v kuchyni, i v pivnici, i v remesle i na roli, i v meste i dedine, aby sme ju všetci vykonávali ako najlepšie vieme.

Teda kýmkoľvek si, usilovne uvažuj, čo to znamená slúžiť Pánu Bohu. Keď to vykonáš, vtedy buď spokojný vo svojom srdci. Tvoja práca ti nebude ťažká a Boh ju príjme ako „službu svoju.“

Čo v dome činíš, to Pán Boh príjme, ako by si Mu to učinil v nebi. To je najkrajšou a najlepšou ozdobou človeka, lebo zdobí ho nad všetky stvorenia, ktoré taktiež Boha poslúchajú . Lebo vidíme, že slnko i mesiac, zem i všetko stvorenie fungujú podľa Božieho poriadku a v poslušnosti Jemu robia, čo im prikázal. Slnko dáva svetlo celému svetu vo dne, mesiac v noci. Zem vydáva každý rok rozmanité plody. Taktiež voda. Ona podľa rozkazu Božieho, ako hovorí Pán v 1. Knihe Mojžišovej, má vyviesť ryby, čo tiež všade činí. Keby len človek hriechom svojim nekazil Božie požehnanie a neodvrhol Jeho rozkazy. Všetky teda stvorenia Božie chodia v najkrajšom rúchu, lebo v službe Bohu.

Kristus tu hovorí: „že ani Šalamún vo všetkej svojej sláve neobliekal sa tak, ako jedna z poľných ľalii.“ K čomu je ona povolaná? Nie do iného, len aby stála, pekne vyzerala, voňala, dala sa obdivovať a použiť. A keď už kvet za to nájde uznanie u Boha, či to nemusí byť oveľa väčšou ozdobou pre človeka, keď bude nájdený v poslušnosti voči Pánu Bohu!

Dievčina sa chystá na tanec a nazýva to svojou ozdobou. Lež pravdu povediac, je to blato v porovnaní s tou ozdobou, keď pekne postupuje vo svojom povolaní, stará sa o deti, kuchyňu i dom. Žalm 45. Vyzdvihuje kresťanov hovoriac:“ Dcéry kráľovské sú medzi tvojimi úctyhodnými bielymi hlavami.“ Čo to môže byť za cnosť, veď kresťania na tomto svete, zvyčajne sú biedni, núdzni a opovrhnutí? Je to ozdoba duchovná, ktorou nie je ani striebro, ani perly, ani zamat, ani zlaté ozdoby, ale poslušnosť príkazu Pána Boha nášho.

Najprv hovorí Pán:“ Nikto nemôže slúžiť dvom pánom.“ Jedným, pravým pánom je Pán Boh, tomu sme povinní slúžiť, druhým nepravým je mamona, o tej hovorí Kristus, aby sme jej neslúžili. Čo to znamená slúžiť Pánu Bohu sme počuli. Čo to znamená slúžiť mamone, hovorí Pán Ježiš hovoriac: „nebuďte ustarostení o svoj život, ani o telo, čím sa budete odievať.“ V celom svojom kázaní nás povzbudzuje, aby sme sa nezaoberali ustarostenosťou, nie len že je to daromné a zbytočné , nič si tým nepomôžeme, lež ešte škodí pravej službe Bohu.

Máme sa vystríhať takejto ustarostenosti a zvykať si Bohu slúžiť a dôverovať Mu, že On vie a ochotne nám udelí, čo potrebujeme. Tejto dôvere veľa pomáha, keď vidíme, ako bez našej ustarostenosti dal nám telo i život. Nech že teda každý uvažuje! Keby všetko jedlo bolo na hromade, či by ti bolo tak vzácne ako tvoj život? Či ti tiež nie je milší život ako odev. Či tak nie sme zlými a nevďačnými ľuďmi, spravodlivo zasluhujúcimi hnev Boží, keď neveríme, že Boh, ktorý nám dal najväčšie a najlepšie čo mal, nedaruje nám veci oveľa podradnejšie? Keby ti bohatý človek podaroval tisíc zlatých, a ty by si nemal dôveru voči nemu, že ti ešte daruje pár starých topánok, či by nemusel ľutovať svoju veľkorysosť?

Takí sme, ustarostenosťou o pokrm i nápoj urážame Pána Boha nebeského, ktorý nám daroval, čo mal najväčšie a najlepšie. Ľahko teda pochopiť, ako sa Mu nepáči naša nedôvera.

Preto Pán končí kázanie slovami: “Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť a všetko iné vám bude pridané.“ Je to nevyhnutná náuka a vzácne zasľúbenie. Svet hľadá svoje kráľovstvo, v ktorom sú potrebné peniaze a bohatstvo, ale to neobstojí. Boh má zase iné kráľovstvo, večné, a to ako kresťania máme hľadať. To kráľovstvo je v nás a obzvlášť tam, kde kresťania počúvajú Božie slovo a veria mu, čiže Pánu Bohu srdečne dôverujú a majú Ho za Otca.

Kde je taká viera, tam je Pán Boh so svojou spravodlivosťou t.j. s odpustením hriechov.

Milý náš Pán Boh, nech nám skrze Ježiša Krista udelí Ducha Svätého, aby sme sa skrze Neho stali lepšími a pobožnejšími.
Amen.


Pripravil:
Mgr. Ján Meňky
evanjelický a. v. farár


Cirkevný zbor ECAV na Slovensku v Michalovciach, Masarykova 37, 071 01 Michalovce,
MJ © Všetky práva vyhradené.