Cirkevný zbor ECAV na Slovensku v Michalovciach

Umývanie nôh

Martin Luther

„Bolo pred veľkonočnými slávnosťami. Ježiš vedel, že prišla Jeho hodina odísť z tohto sveta k Otcovi, a keďže miloval svojich, ktorí boli na svete, dokonale im preukázal lásku. Keď totiž večerali, diabol už bol vnukol do srdca Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, aby Ho zradil. Ježiš vediac, že Mu Otec všetko dal do rúk a že od Boha vyšiel a k Bohu ide, vstal od večere, zložil rúcho a vezmúc zásteru, opásal sa. Potom nalial vody do umývadla, začal umývať učeníkom, nohy a utierať zásterou, ktorou bol opásaný. Tak prišiel až k Šimonovi Petrovi, ale ten Mu povedal: Pane, Ty mi umývaš nohy? Ježiš mu riekol: Čo ja robím, to teraz nechápeš, ale potom pochopíš. Povedal Mu Peter: Pane, nikdy mi nebudeš umývať nohy! Odpovedal mu Ježiš: Ak ťa neumyjem, nemáš so mnou podiel. Tu Mu povedal Šimon Peter: Pane, nielen nohy, ale aj ruky a hlavu mi umy! Ježiš mu riekol: Kto sa okúpal, nepotrebuje sa umývať − ak len nie nohy − a celý je čistý; aj vy ste čistí, ale nie všetci. Poznal totiž svojho zradcu, preto povedal: Nie všetci ste čistí. Keď im umyl nohy a obliekol si rúcho a znovu si sadol, riekol im: Či viete, čo som vám učinil? Vy ma nazývate Majstrom a Pánom, a dobre hovoríte, lebo tým som. Keď teda ja, Majster a Pán, umyl som vám nohy, aj vy ste povinní navzájom si umývať nohy; dal som vám totiž príklad, aby ste aj vy činili tak, ako som vám ja učinil. Veru, veru, hovorím vám: Nie je sluha väčší ako pán, ani posol nie je väčší ako ten, kto ho poslal. Keď to viete, blahoslavení ste, ak podľa toho aj konáte.“
Evanjelium podľa Jána 13, 1-17

Svet je močiar.

Pomysli, že svet naozaj nie je nič iné ako močiar, a ani nie je možné, aby sme ho obišli. Musíme si zašpiniť nohy. Stane sa to tebe i mne, slovom, všetkým ľuďom. Čo teda urobíme? Či utečieme preto do pustých hôr, aby sme nikoho nestretli, ako to niekedy robili mnísi? Nie. Ak máš druhému umývať nohy, nesmieš byť sám, ale medzi takými ľuďmi, ktorí chodia po nečistom bahne. Musíš sa aj skloniť, aby si pomohol.

To sa stane, ako Pavel hovorí, keď jedni druhých bremená znášame, t. j. keď sa jeden o druhého v láske zaujímame, keď máme súcit, neopovrhujeme druhým, ale ho chytíme za ruku, poučíme, poradíme, pomôžeme, napravíme. Ty si rozumný, učený, múdry, neopovrhuj preto hlúpym, jednoduchým. Nepovažuj sa za múdreho, ale použi svoju múdrosť jemu k pomoci, aby tiež zmúdrel. Ty si pobožný, skromný v jedení a pití, nerozčúliš sa hneď. Druhý nemá tej milosti. Neopovrhni ním preto, priviň ho k sebe a napravuj, čím vieš, a tak zmýšľaj. Ja, chvála Bohu, nemám túto chybu, ale mám druhú. Potrebujem, aby aj druhí mali so mnou trpezlivosť, preto im pomôžem. Môj blížny má tiež nejakú cnosť a on sa mi zas odslúži. Tak sa udrží jednota a priateľstvo.

Tu si pomysli: Keby sme všade zachovávali také umývanie nôh, aký pekný, kresťanský, tichý, svorný život by sme viedli!

Keby jeden druhému vždy pomáhal, nikdy mu neškodil, ale najlepšie o druhom hovoril a vždy na tom pracoval, aby iným bolo spomožené a oni boli napravení, tu by sme mali aj potešenie zo slov Ježiša Krista: „Blahoslavení ste, keď tak konáte.“

V opačnom prípade budeme mať v srdci ten osteň, že, nekonajúc tento príklad, nie sme blahoslavení, ale bez šťastia a spásy.

Pravé umývanie nôh.

Také umývanie nôh je však starému Adamovi veľmi trpké.

Lebo on by radšej, aby sa jemu slúžilo, než aby on slúžil druhým. Zvlášť ho to bolí, keď za to nemá nijakú vďaku. Ale to tiež patrí k tomuto umývaniu. Kvôli tomu nemáme prestať druhým dobre činiť. Preto sa musíme v tom nielen usilovne cvičiť, ale aj ustavične sa modliť, aby nám Boh udelil svojej milosti k trpezlivosti a pokore.

Umývanie nôh je teda hlavne náukou o pokornom, kresťanskom živote, ktorý máme žiť ako žiaci a dietky Božie.

K pokore a službe nás napomína náš Pán pri poslednom umývaní nôh, aby sme pre svoje dary nespyšneli, ale aby sme pamätali, že nám ich dal, aby sme druhým slúžili a varovali sa spyšnieť a byť odmeraní k druhým. Lebo potom beda. Nebudeme Kristovi učeníci, ale budeme Judášovi učeníci ako pápež a jeho prívrženci.

Ako nás Kristus umýva?

Pri tomto poučení nám Pán predkladá aj druhé, vyššie poučenie o svojej osobe. Lebo keď sa Peter bráni a nechce sa dať umyť, hovorí mu Kristus: „Ak ťa neumyjem, nemáš so mnou podiel.“ Tu hovorí o umývaní, ktoré vykonal svojou krvou na dreve svätého kríža a o umývaní veriacich spasiteľným krstom. Toto umývanie nie je pre nás príkladom. Lebo my z hriechov nemôžeme umyť ani seba, ani druhých. To môže len Syn Boží, Baránok, ktorý sníma hriechy sveta. Tí, ktorí sú takto Kristom umytí, aj sami pokračujú v tom, že, ako vyznávajú, im Kristus hriechy odpustil, tak aj oni zo srdca odpúšťajú druhým. Tak čítame u Matúša v šiestej kapitole a v Otčenáši: „A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojim.“

Tu vidíme, že toto umývanie nôh máme konať po celý život tak, ako nám dal príklad náš drahý Kristus Pán, pretože chodíme v špinavom svete.

Nech nám Boh daruje Ducha Svätého skrze Krista, svojho Syna, aby sme nikdy nezabudli na toto napomenutie a podľa neho žili. Amen.