Cirkevný zbor ECAV na Slovensku v Michalovciach

Utrpenie Ježiša Krista podľa Jána Krstiteľa

Martin Luther

„Ajhľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta.“
Evanjelium podľa Jána 1, 29

Keď spočítame slová, tak je to jedna z najkratších kázní. Ale keď ich vyložíme, uvidíme, že obsahujú veľmi veľa. Ján nazýva Krista Pána Baránkom, pretože mal byť zabitý. Všetky starozmluvné obete volov a juncov boli predobrazom tej jedinej, pravej a večnej obeti Krista Pána, ktorý obetoval svoje telo a život za hriechy sveta. Tieto slová postačia Jánovi, aby v nich vyjadril udalosť Kristovho utrpenia.

Tým, že k Baránkovi dokladá slovo Boží, nám oznamuje, že je to obeť, ktorú sám Boh Otec nariadil a má v nej zaľúbenie. Dokladá to pre nás, aby sme sa tejto obeti chytili ako nepochopiteľnej Božej lásky a dobroty, ktorou nám chce pomáhať. A preto, že ju sám Boh nariadil, nemáme pochybovať, že ona úplne a celkom vykoná, čo vykonať mala.

Totiž sňať hriech sveta.

Ktorý je to ten hriech sveta? Nič iné, ako to, čo je zlé a nepravé, čo sa Bohu neľúbi a privádza Ho k hnevu. To všetko z milosti Boh sňal zo sveta a položil na svojho Syna.

Tento musel zaplatiť, aby nás zbavil trestu a dlhu.

Kto čisto káže a premýšľa podľa tejto výpovede o utrpení nášho drahého Pána Ježiša, ten nech káže nielen o tom, ako bol Kristus pohanom vydaný, zbičovaný, opľuvaný a pribitý na kríž. To je udalosť, ktorá sa stala, ktorú síce máme všade kázať a vedieť, ale to nie je ešte všetko. Ty máš vedieť a veriť, ako tu Ján Krstiteľ káže, že Kristus trpel za tvoje hriechy, že Mu ich Boh Otec naložil a On ich poslušne niesol, aby za ne zaplatil, aby si poznal, že si hriešnikom a Boha si rozhneval. A predsa aby si nezúfal, ale veril a potešoval sa týmto zadosťučinením nášho Krista Pána. Potom okúsiš v srdci to utrpenie, že sa ti nielen oči slzami zalejú a srdce zostane prázdne a pusté, ale že sa ti srdce zaleje najprv od bolesti, keď poznáš hroznú ťarchu hriechu, ktorá mohla byť len takou veľkou obeťou zložená, a potom aj od radosti, pretože tá obeť bola za teba, aby si si bol istý, že ťa Boh pre tvoje hriechy nezavrhne ani nezatratí.

Týmto spôsobom sa v pápežstve nekázalo. Slová, že Kristus je Baránok, ktorý sníma hriech sveta, sa spomenuli, ale všetka bohoslužba smerovala k tomu, akoby kresťan ešte vždy nosil svoje hriechy, akoby ich Kristus nesňal, ale musel ešte za ne zadosť učiniť. Lebo prečože sa tak postili? Prečo sa tak mučili so spoveďou? Prečo zotrvávali dňom i nocou v kostoloch, spievajúc a modliac sa? Skrze to hľadali odpustenie hriechov.

Ale tým dali najavo, akoby Kristova obeť nebola postačujúca, keď ty k nej dokladáš svoje skutky a trpíš tiež za svoje hriechy, ako trpel Kristus.